DARUJ NÁDEJ

            Známeho psychiatra Viktora Frankla raz uprostred noci – o tretej hodine nad ránom zobudil telefón. Volala mu úplne neznáma žena. Bola veľmi rozrušená a vyjadrovala sa zmätene. Rozprávala asi 20 minút a všetko sa točilo okolo toho, že chce spáchať samovraždu. Frankl, hoci bol rozospatý a unavený, ju počúval, kým neskončila.
            O nejaký čas prišla žena za ním a poďakovala sa mu, že jej zachránil život. Frankl bol prekvapený. Snažil sa spomenúť si na ten telefonát. Priznal, že bol vtedy taký ospalý, že dnes si ani nepamätá, čo jej poradil. A vôbec, že pochybuje, že to, čo jej povedal, mohlo k niečomu poslúžiť. Na to mu žena odpovedala: „Už samotný fakt, že taký významný človek, ako ste vy, bol ochotný stráviť o tretej ráno 20 minút na telefóne s niekým, koho vôbec nepozná, bolo pre mňa znamením, že asi predsa len budem pre niekoho dôležitá. A tak som sa rozhodla, že si svoj život nevezmem.“
            Vo svete neprestalo platiť, že láska a dobrotivosť má veľkú silu. Pre nás je poučením, že človek sa nestáva kresťanom tým, že v modlitbe upadá do vytrženia, ale nezištnou službou opustenému bratovi v každodennom živote. Možno tomu, kto si až dovtedy musel sťažovať, že nemá nikoho, kto by mu pomohol. A šťastní sú tí, pre ktorých je konanie dobra natoľko vlastné, že si svoje dobré skutky ani neuvedomujú. Tí, ktorí sa raz Boha opýtajú: „Pane, kedy sme ti to urobili?“. A Pán im odpovie: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto maličkých, mne ste urobili.“

            Keby sme pomohli dúfať čo i len jedinému človeku na zemi, nežili by sme nadarmo.
                                                                                                           Martin Luther King